Africké mňamky

Tak dnes vám napíšem niečo o africkom papaníčku a pitíčku :) 

V prvom rade, v porovnaní s našou kuchyňou je to tu dosť nudné, aj na variabilitu aj na chuť. Ale dá sa zvyknúť na všetko, a dokonca mám pocit, že po čase to aj začne chutiť :D

Bežný stravovací režim Zimbabwčanov je jedlo 5x denne, pretože, ako sami tvrdia, milujú jedlo! A keby jedli menej, určite by zomreli, alebo by aspoň boli hladní. Ich porcie sú obrovské, na jeden krát dokážu zjesť tolko, čo zjem ja na raňajky, obed a večeru dohromady.

Základná potravina je biela kukurica - je sa v podstate vždy a vo všetkom. Život bez nej si nedokážu predstaviť, a nechápu, ako môžeme žiť my, keď ju nejedávame. Tak sa tu prezentujem ako živý dôkaz toho, že: DÁ SA TO! :D

Na raňajky je vždy porridge, teda kaša. A tých je viacero druhov. Buď je home-made robená z bielej kukurice (takú som jedla len raz, keď som bola v buši, a bola veľmi dobrá ;) a volá sa ilambazi. Alebo, keď musíte ísť ráno do práce a nemáte čas robiť si vlastnú kašu, použijete instatnú. Tá ma dokonca viacero príchutí, môže byť kombinovaná s pšenicou, s čokoládou alebo s banánovou príchuťou. Najlepšia je čokoládová, tej sa fakt neviem objesť ;) a volá sa Cerevita. Ďalší druh "kaše" sú cornflexy, teda kukuričné lupienky zaliate horúcou vodou alebo mliekom, takže z nich zostane kaša. A v neposlednom rade je obľúbený Morvite, sogamová kaša, ktorá sa dá kúpiť asi v 5-tich príchutiach. A treba podotknúť, že všetky tieto kaše sú veľmi sýte, takže z nich človek hneď len tak nevyhladne.  

To ale nebráni tomu, aby bol každý deň pravidelne o 10:00hod Teatime - teda čas na čaj, alebo aj desiata. Pije sa zásadne čierny čaj s mliekom a asi kilom cukru a k nemu sa zajedajú sendviče s arašidovým maslom. Bežná porcia sú 4ks sendvičového chleba. Ja som po tých sýtych raňajkách schopná zjesť maximálne jeden, väčšinou však teatime vynechávam úplne. Iný druh desiatej je praženica, s tým istým sendvičovým chlebom, tentokrát s obyčajným maslom. Ale vlastne, ani obyčajné maslo tu nie je celkom obyčajné, pretože do neho pridávajú soľ.

Obed býva spravidla o 13:00hod a je rovnaký v podstate každý deň. Sadza alebo isičuala je hustá kukuričná kaša bez chuti a vyzerá ako velká haluška. K nej sa podáva tmavé mäso (väčšinou na šťave) a nasekaná varená čumolia (zelenina podobná našej kapuste). 

Takto vyzerá jedna bežná porcia. Sadza je ale veľmi sýte a hutné jedlo, takže zjesť takýto veľký kus naozaj nie je ľahké. Mne sa to ešte nikdy nepodarilo. Môj osobný rekord je polovica, a aj to som už bola prepchatá.

Aj jedenie sadze je umenie, ktoré sa treba naučiť. Nepoužíva sa príbor, je sa rukami tak, že si postupne odtŕhate z kaše, hráte sa s ňou v ruke, kým vám nevznikne pekná gulička a tú si potom namočíte do šťavy a palcom si k nej priberiete trochu čumolie.

Také isté menu je aj na večeru. Niekedy, aby bola trochu zmena, urobia namiesto sadze ryžu, alebo zemiaky, alebo špagety. Najlepšie však všetko spolu, čiže je toho na tanieri zase celkom dosť. A jesť zemiaky s ryžou, alebo ryžu so špagetami bol pre mňa tiež celkom nový zážitok, keďže my to až takto nekombinujeme.

Medzitým je ešte olovrant, to zvyknú byť nejaké keksíky alebo ovocie.



A teraz trochu o piťku. 

Obľubený miestny nápoj je Mahewu - mliečny drink s kukuričnou kašou. Keďže je v ňom sýta kaša, je sýty, a tak sa dá použiť ako náhrada obeda, napr. ak ste v meste, alebo ak sa vám nechce variť :D Domáci ho samozrejme nepovažujú za náhradu a pokojne ním dokážu zapíjať obed, alebo sendviče cez teatime. Pre lepšiu predstavu, chutí tak, ako keby si do nášho jogurtového nápoja nasypete rozmixované vločky. Predávajú ho v plastových flaškách so slamkou. Na trhu je viacero značiek, moje obľúbené je Shumba mahewu s banánovou príhuťou :)

 Mahewu ako obed v meste ;)

Keď mahewu vykysne, stane sa z neho alkohol. Akože miestne pivo menom Chibuku, skúsila som ho len raz, ale nechutilo mi, lebo má nepríjemnú dochuť po prehltnutí.

Ďalšia pochúťka je Ginger beer - zázvorové pivo, ktoré však okolo piva nešlo. Je to nealkoholická zázvorová malinovka, ktorá má po prehltnutí horkú dochuť. Je až tak horká, že si ju niekedy treba zapiť :D

Fotka je z minulého roka, ale účel splnila ;)

Cola, Fanta a Sprite sú tu obľúbené asi najviac. O tých vám písať nebudem, to poznáte :D

Ale, čo je vychytávka, je Smotanová sóda... áno, čítate dobre.. aj takto sa môže volať malinovka. Chutí to ako sladká voda, žiadna špeciálna chuť.. Veď napokon, je to sóda ;) Ale, nechápem prečo, je kriklavo zelená. A čím zelenšia, tým lepšia.

Tak na dnes toľko z našej gastronómie ;) 
Ak tu objavím, alebo ochutnám ďalšie zaujímavé jedlá, určite ich pripíšem :)