Čo som robila v Plumtree oficiálne, to už viete :) Tak teraz niečo o tom, čo som tam robila, keď som mala voľno ;)
SOBOTA:
V sobotu mal páter Joe omšu v buši asi 30km od mesta, tak ma
zobral so sebou. Bola to ďakovná omša za dar rodiny. Jedna rodina si proste
povedala, že chcú poďakovať Bohu za to, že sa majú (a že sa majú radi), a tak
si doma zorganizovali omšu. Stretlo sa ich tam asi 50 ľudí. A všetci sme sa
pomestili do domu. Dom majú taký podobný, ako ten, ktorý som fotila, keď som
bola v buši s mojou rodinou (pár blogov dozadu).
Po omši bolo pohostenie. Pre mňa v trochu nezvyčajnom
poradí. Najprv rozkrájali tortu. Keď sa torta minula, každý dostal svoju
plechovku Coly, Fanty alebo Smotanovej sódy, a na záver priniesli obed. Toľko jedla na jednom tanieri som ja
osobne ešte ani nevidela. Joe mi povedal, že by som to mala všetko zjesť, na čo som
mu musela s poľutovaním oznámiť, že nech na to rýchlo zabudne. Tak si potom zo
mňa robil srandu, a odfotil si ma. Keď domáci videli, že som zhrozená z toho,
že mi dali porciu pre 4 ľudí, doniesli mi prázdny tanier, aby som si mohla
preložiť len to, čo chcem zjesť. Bolo to veľmi milé :)
Na záver sme sa ešte
vela vela fotili. Akurát, že ja som tam nemala foťák... Takže všetky fotky zostali v buši... Nevadí, aspoň rodina nech z nich má radosť ;) Ale teda, ževraj sa ku mne raz dostanú...
Zatial mám teda len jednu fotku s mojím obedom :D
Na fotke sa škerím.. ale teda, nebolo mi velmi do smiechu :D
UPDATE 19.11.2015 - Dostali sa ku mne fotky z buše, tak pridávam :)
jedna reprezentačná :) ja, Joe a časť rodiny :)
organizátorka akcie v strede v čiernych šatách :)
a nie, to dieťa vôbec neplače pri pohlade na mňa :D
s tetuškami :)
NEDEĽA:
V nedelu, na Sviatok všetkých svätých bola ráno omša na cintoríne. Bolo to celkom fajn, až na to, že bolo vonku asi 36 stupňov. A sedieť tak na priamom slnku nie je až taká sranda :P
Ale teda, zase raz zážitok, vidieť africký cintorín. Na prvý pohľad (a myslím, že aj na druhý a tretí a stý :D ) by ste nezistili, že ste na cintoríne, lebo všetko okolo vyzerá presne tak, ako všade inde - buš! Teda červená hlina, suchá tráva a kamene. Len sem tam v tráve vidno nejaký starý pomník...
UTOROK:
V utorok sme boli v Brunapegu - mestečko vzdialené od Plumtree asi 120km, z toho pol cesty je asfaltka, tá po 60-tich kilometroch proste končí a nasleduje už len ujazdená hlina. Takže kým sme tam prišli, dobre nás ponatriasalo :D Ale aj to patrí k cestovaniu v Afrike, a bez toho by to nebolo ono ;) A samozrejme, musíte byť vždy v strehu, lebo vám môže kedykoľvek skrížiť cestu krava, koza alebo somár. ;)
Cestou do Brunapegu - asfaltka...
... a neasfaltka - takto vyzerajú všetky cesty v buši
Cikpauza na polceste :) a v pozadí pekné kamene :D
Spoločná fotečka s pátrom Marekom pri pekných kameňoch :D
Somárik pri ceste - jeden z mnohých
9-ti v aute.. zábava graduje graduje graduje :D čakáme na asfaltku... už sme vytrasení :D
multi-kulti posádka - Zimbabwe, India, Indonézia, Polsko, Slovensko ;)
PIATOK:
Náš milášek :)
Chaina
Západ slnka v Plumtree :) :) :)
Objavila som tu 2-centimetrové mravce! No neodfoť ich :P Ani macro na nich nebolo treba :D
Tak chuťovečka mravčeková na záver ;) Ferdo mravec pozdravuje!
