Moje Zimbabwe: Plumtree vol. 2

Čo som robila v Plumtree oficiálne, to už viete :) Tak teraz niečo o tom, čo som tam robila, keď som mala voľno ;)

SOBOTA:
V sobotu mal páter Joe omšu v buši asi 30km od mesta, tak ma zobral so sebou. Bola to ďakovná omša za dar rodiny. Jedna rodina si proste povedala, že chcú poďakovať Bohu za to, že sa majú (a že sa majú radi), a tak si doma zorganizovali omšu. Stretlo sa ich tam asi 50 ľudí. A všetci sme sa pomestili do domu. Dom majú taký podobný, ako ten, ktorý som fotila, keď som bola v buši s mojou rodinou (pár blogov dozadu).

Po omši bolo pohostenie. Pre mňa v trochu nezvyčajnom poradí. Najprv rozkrájali tortu. Keď sa torta minula, každý dostal svoju plechovku Coly, Fanty alebo Smotanovej sódy, a na záver priniesli obed. Toľko jedla na jednom tanieri som ja osobne ešte ani nevidela. Joe mi povedal, že by som to mala všetko zjesť, na čo som mu musela s poľutovaním oznámiť, že nech na to rýchlo zabudne. Tak si potom zo mňa robil srandu, a odfotil si ma. Keď domáci videli, že som zhrozená z toho, že mi dali porciu pre 4 ľudí, doniesli mi prázdny tanier, aby som si mohla preložiť len to, čo chcem zjesť. Bolo to veľmi milé :)

Na záver sme sa ešte vela vela fotili. Akurát, že ja som tam nemala foťák... Takže všetky fotky zostali v buši... Nevadí, aspoň rodina nech z nich má radosť ;) Ale teda, ževraj sa ku mne raz dostanú...

Zatial mám teda len jednu fotku s mojím obedom :D Na fotke sa škerím.. ale teda, nebolo mi velmi do smiechu :D

UPDATE 19.11.2015 - Dostali sa ku mne fotky z buše, tak pridávam :)

jedna reprezentačná :) ja, Joe a časť rodiny :)

organizátorka akcie v strede v čiernych šatách :)

a nie, to dieťa vôbec neplače pri pohlade na mňa :D

s tetuškami :)

NEDEĽA: V nedelu, na Sviatok všetkých svätých bola ráno omša na cintoríne. Bolo to celkom fajn, až na to, že bolo vonku asi 36 stupňov. A sedieť tak na priamom slnku nie je až taká sranda :P
Ale teda, zase raz zážitok, vidieť africký cintorín. Na prvý pohľad (a myslím, že aj na druhý a tretí a stý :D ) by ste nezistili, že ste na cintoríne, lebo všetko okolo vyzerá presne tak, ako všade inde - buš! Teda červená hlina, suchá tráva a kamene. Len sem tam v tráve vidno nejaký starý pomník...

UTOROK: V utorok sme boli v Brunapegu - mestečko vzdialené od Plumtree asi 120km, z toho pol cesty je asfaltka, tá po 60-tich kilometroch proste končí a nasleduje už len ujazdená hlina. Takže kým sme tam prišli, dobre nás ponatriasalo :D Ale aj to patrí k cestovaniu v Afrike, a bez toho by to nebolo ono ;) A samozrejme, musíte byť vždy v strehu, lebo vám môže kedykoľvek skrížiť cestu krava, koza alebo somár. ;)