sobota 23. januára 2016

ĎAKUJEME :)

Aj vďaka Vám mali naše deti v Centre krásne Vianoce :)

ĎAKUJEME!!!

Cez portál ludialudom.sk sa vyzbieralo 120eur, a z benefičného koncertu v mojej rodnej obci sme dostali 660eur, spolu 780eur, v prepočte z 29.12.2015 (kedy sme urobili prvý nákup) to bolo 856dolárov :)

Takú velkú položku sme nečakali, preto sme mohli nakúpiť ovela viac, ako sme pôvodne plánovali :)

Najmenším sme kúpili plienky, bábiky a motorky :)















Starším športové veci a stavebnice.








A najstarším pomôcky do školy - tašky, zošity, farbičky, perá, ceruzky,...




ĎAKUJEME !!!



pondelok 11. januára 2016

Vianoce v bazéne

Plávať som sa naučila asi v 12-tich rokoch, čiže dosť neskoro... A bola som schopná preplávať dĺžku bazéna, ale iba vo vode, v ktorej som dočiahla na dno. Čiže nič hlbšie ako 130cm u mňa nehrozilo. Keď som prišla do Afriky, mala som zrazu na 5 mesiacov k dispozícii bazén. Plávala som v ňom vždy keď sa dalo. Ale vždy iba v tej polovici, kde je voda do 130cm. O druhej strane som vždy iba snívala, a hovorila si, že nabudúce to skúsim. Nikdy som však nenabrala odvahu.



Prvý zlom nastal ešte v lete na kúpalisku, keď ma Kamil prinútil ísť na tobogan. Nikdy som na tobogane nebola, lebo môj strach z vody bol vždy silnejší. Skoro som tam umrela od stresu, ale keď som dopadla do bazéna, zvýskla som a povedala, že chcem ísť zase! Bolo to úžasné a ja som sa s vodou skamarátila o trochu viac ;)

Potom som skúsila plávať znak, a ako som tak plávala, zistila som, že udržať sa na hladine je vlastne velmi jednoduché. Tak som sa naučila splývať – resp. hrať sa na utopenca :P Ale vždy iba v plytkej vode. Nedokázala som si predstaviť, že raz pôjdem do vody, kde nedočiahnem na dno a môžem sa tam utopiť...

No a čo iné sa dá robiť v Afrike na Vianoce, ako plávať v bazéne?! :) A tak som celé vianočné trojdnie strávila v bazéne, a povedala som si, že keď nie teraz, tak nikdy! 

Na Štedrý deň, vlastne ani neviem ako, zrazu som sa pristihla, ako plávam do hlbokej vody a nebojím sa. Plávala som rýchlo a hneď som sa chytala okraja bazéna. Bolo to velmi smiešne... 
Ale bola som natolko odhodlaná, že som si povedala, že sa naučím skákať do bazéna. To som si predtým tiež nikdy netrúfla, lebo pri skákaní sa človek celkom ponorí a môže sa utopiť, že ano? ;) Lenže keď som sa postavila na okraj bazéna, zmeravela som, a neskočila by som tam, ani za nič. Tak som si povedala, že sa musím naučiť najskôr ponárať. 
Tak som bola v bazéne a skúšala sa ponoriť... Nešlo mi to. Vždy mám v plúcach tak vela vzduchu, že ma to hneď tlačí hore, a tak neviem plávať pod hladinou. Škoda, to by som sa ešte chcela naučiť... 
No ale, keďže som videla, že ponoriť sa je vlastne dosť ťažké, uvedomila som si, že nie je také lahké utopiť sa, ako som si dovtedy myslela....



Na 1. Sviatok vianočný som už mala odvahy viac a spolu s Kamilom som urobila svoj prvý skok! Kamil je skvelý učitel, najprv sme skákali len zo schodíkov, a potom postupne do hlbšej a hlbšej vody. Na skok do 2-metrovej vody som ale zase odvahu nenašla. Ale vychádzala som z bazéna s tým, že zajtra to už isto dám!

A aj tak bolo. 26. decembra som sa už vôbec nebála a skočila som do najhlbšej časti bazéna (250cm) a vyplávala ako nič :)  A dokonca som skúšala aj iné techniky skokov. ;)

V ozajstnom plávaní som teda ešte len začiatočník, ale môžem povedať, že je to úžasný pocit! Byť kamarátka s vodou a nebáť sa jej. 
To bol vždy môj sen! 
A teraz sa mi splnil! 
Za 3 dni! 
27 rokov strachu sa zlomilo za 3 dni! 
Neuveriteľné! 
Aj keď teda, na otvorené more si ešte netrúfam, ale som rada, že v bazéne to zvládam :)
A najviac ďakujem Kamilovi, ktorý ma celý čas povzbudzoval a robil si zo mňa srandu :P a samozrejme, stál pri mne, keď som sa najviac bála :) Bez neho by som to nedala určite...

Teraz viem, že som pripravená! 
Pripravená prekonávať aj ostatné strachy, ktoré ešte strpčujú môj život. 
Držte mi palce ;)



PS: Ak by ste ma chceli podporiť, stále je možnosť cez portál ludialudom.sk


Ďakujem :)

streda 6. januára 2016

Moje africké Vianoce

1. Pečieme medovníky
Príprava na Vianoce začala tradične :) 9.12. sme si s Kamilom upiekli medovníky :) Keďže tu nemáme vykrajovačky, ich tvary boli fakt originálne :D ale teda, nestihli sme ich ani ozdobiť...a Vianoc, sa chúďatá, tiež nedočkali... spráskali sme ich do týždňa :D


naše originálne tvary :D


Kamil potiera vajíčkom, aby sa pekne leskli :)

Nakoniec nevyzerali ako medovníčky (a ani tak nechutili), 
ale koho to trápi... že? :D


2. Darčeky v Centre
Celý december chodili do nášho Centra ľudia z celého mesta, želali nám "Merry Christmas" a nosili deťom darčeky - oblečenie, jedlo, hračky, hygienické potreby,... Vždy to bola malá kultúrna udalosť, lebo s odovzdávaním darčekov bolo spojené aj vzájomné spievanie vianočných kolied, spoločný obed a hry až do večera :)


 Moreblessing a Nyasha si pozerajú svoje darčeky

Detičky zo škôlky Busy bees priniesli darčeky a spievali našim deťom koledy :)

3. Rozsvietenie vianočných svetiel
Pár dní pred sviatkami (18.12.) bola v mestskom parku veľká udalosť. Najprv si deti z neďalekej školy pripravili "Nativity play", a mali to fakt super nacvičené a zvládnuté :) a potom sa predstavili rôzni miestni umelci (speváci a tanečníci). Keď na mesto padla tma, čiže asi o deviatej, nastalo to, na čo všetci čakali a kvôli čomu prišli - rozsvietila sa vianočná výzdoba!!! 
...pôvodne som sem chcela pridať aj videjko z tejto velkej udalosti.. ale do uzávierky blogu sa to nepodarilo :D čiže, pokúsim sa o to dodatočne... ;)

sv. Jozef, panna Mária a Ježiško :) z Nativity play


4. Mission outstation s mojou rodinou
Afričania neoslavujú Vianoce tak, ako my. Nemajú domy obvešané farebnými svetielkami, vnútri by ste darmo hľadali vianočný stromček s darčekmi, na rybu so šalátom môžete rovno zabudnúť. Dokonca nemajú ani žiadne iné špeciálne jedlo na tento deň. Na čo aj? Veď sadza je najlepšia ;) Jednoducho povedané, atmosféra Vianoc, ako ich poznáme my, tu proste nie je. Sú to také dni ako každé iné. Akurát, že nemusíte ísť do práce.
Hoci nemajú nič z toho, myslím, že chápu oveľa lepšie ako my, o čom Vianoce vlastne sú.

Tri dni pred Vianocami - 22.12. sme išli s mojou africkou rodinou do misie asi 100km od mesta. Je to typická vidiecka oblasť - teda pár domčekov na obrovských pozemkoch ďaleko od seba. A niekde v strede je misijná stanica - teda kostol a domček pre kňaza, ktorý tam pôsobí. V tomto čase zažívajú ľudia v takýchto oblastiach krušné časy, pretože kvôli nedostatku dažďa nemajú kukuricu, tým pádom ani múku z nej, a teda si nemôžu variť svoju sadzu, a hladujú. 
Tak sa im farnosť, pod ktorú patríme rozhodla pomôcť. Nakúpil sa za kamión jedla a hor sa do misie. Keď sme prišli na miesto, všetci domáci nás už netrpezlivo očakávali. Keď sme vyložili jedlo, začali sme ho balíkovať, aby sa spravodlivo podelilo každému. Medzitým mali pre nás pripravený tradičný kultúrny program - tance, spevy a aj vianočné koledy.
Keď sme im dávali jedlo, boli neskutočne vďační, a veľmi sa tešili. Neviem, či si to niekto z nás vôbec dokáže predstaviť, keďže my sme v takej situácii nikdy neboli... Strávili sme s nimi asi 4 hodiny a potom sme sa vrátili naspäť domov. Myslím, že aj vďaka tomuto dňu mali títo ľudia krajšie Vianoce :) a nielen tí, čo dostali, ale aj tí, čo mohli dať :)

Vykladáme jedlo z áut

 Balíčkujeme

Ľudia čakajú na prídel... v pozadí kostol

Odozdávanie balíčkov

Každému sa ušlo


5. Zdobíme stromček
V Misijnom dome v Bulawayu teraz bývajú dvaja Slováci a jeden Poliak. Preto sme si spravili Vianoce po našom :) a 23.12. sme s Kamilom ozdobili stromček, kým páter František varil kapustnicu :)

Kamil zdobí...

Katka zdobí...


6. "Vánočné cukrové"
Kamil upiekol dva ovocné koláče a ja som sa odhodlala na Marlenku :) To boli naše vianočné zákusky :)





7. Štedrý deň
Miestni "oslavujú" Vianoce až 25.12., teda náš Štedrý deň je pre nich iba obyčajný deň pred Vianocami. Keďže som bola s bratom, my sme si oslavovali po našom :) na Štedrý deň sme boli pozvaní k manželom pochádzajúcim z Bieloruska, takže sme boli v slovanskej zostave. Sedeli sme v letných šatách vonku na terase pri bazéne a pochutnávali si na našej kapustnici a na štyroch druhoch rýb, ktoré mali pripravené. :) A na záver sme to zaklincovali zmrzlinou :) Bol to príjemný večer.
A dokonca som si našla aj darček "pod stromčekom" - makadamiové maslo :P mňam ;)





Inak som celé vianočné trojdnie (a aj veľa dní potom) strávila vonku v bazéne - to človek tiež nezažije každý rok ;) 
To bol prosím pekne môj najväčšíííí darček!!! Ale o tom zase nabudúce ;)




PS: Ak by ste ma chceli podporiť, stále je možnosť cez portál ludialudom.sk


Ďakujem :)

sobota 2. januára 2016

Jeden malý rozhovor

1. Čo ťa motivovalo ísť na misiu do Zimbabwe?

Už dávnejšie som mala v srdci túžbu ísť niekam do misii, a keďže v Zimbabwe pracuje môj brat ako misionár, bola to najjednoduchšia cesta, ako si splniť sen :) Už som mala možnosť navštíviť Zimbabwe minulý rok ako turista a veľmi sa mi tu páčilo. Preto, keď bola možnosť vycestovať sem na dlhšie obdobie, vôbec som neváhala.


V meste Bulawayo pred katedrálou :)


2. V čom spočívala tvoja príprava, čo všetko si si musela predtým vybaviť?

Nerada sa na niečo dlho pripravujem, potom som z toho len zbytočne nervózna :D Takže aj túto moju cestu som absolvovala bez nejakých väčších príprav. Asi pol roka pred odletom som si kúpila letenku a napísala som do jedného detského domova, že by som chcela u nich pracovať ako dobrovoľníčka. Odpísali mi, že nie je problém, a tak som tu. Po príchode som si ešte vybavila víza, a brat mi pomohol s ubytovaním.


3. Aké sú tvoje prvé dojmy?

Ľudia v Zimbabwe sú veľmi milí a srdeční. Cítim sa tu veľmi dobre :) Všade, kde prídem, som prijatá a cítim sa ako doma :) Hoci už prešiel mesiac, čo som tu, stále mám trochu problémy s angličtinou, ale teda na druhej strane, pomaly sa na mňa lepia slovíčka z domorodých jazykov Shona a Ndebele. A čo ma najviac teší, je počasie. Práve nám začína leto, takže je tu slnečne, príjemne a teplučko :)


4. V čom spočíva tvoja práca?

Pracujem v Centre pre siroty a pre týrané a zneužívané deti. Doobeda som s najmenšími deťmi (1-3r.), spolu sa hráme s loptou, so stavebnicou, kreslíme alebo tancujeme. Po obede som zase s najstaršími dievčatami (15-20r.), pomáham im s matematikou a so zemepisom, učím ich slovenčinu (to ich veľmi baví), hráme sa spoločenské hry, alebo sa len tak rozprávame :). A neskôr popoludní, keď prídu zo školy ostatné deti, sme spolu vonku na preliezkach.


Takmer kompletná zostava nášho Centra :)


5. Komunikuješ s deťmi v angličtine? Ako ťa prijali? Si jediná Európanka v tomto Centre?

Deti vedia svoj rodný jazyk – ndebele, a takisto sa v školách už od troch rokov učia angličtinu. Takže spolu hovoríme po anglicky. S tými najmenšími toho veľa nenahovoríme, keďže ony ešte po anglicky nevedia. Ale pre nich je dôležité hlavne cítiť, že ich má niekto rád a že sa o nich niekto zaujíma. A na to slová nepotrebujete ;)
Na dobrovoľníkov sú tu zvyknutí, každý rok tu majú aspoň dvoch. Takže ma prijali bez problémov, keďže to pre nich nie je nič výnimočné. Deti sú naučené oslovovať nás všetkých „auntie“. Je to pre nich prejav úcty a rešpektu. Takže teraz som pre nich „tetuška“. :)
Momentálne tu ako dobrovoľníčky pôsobíme dve. V tom istom čase, ako ja, prišla aj Amanda z USA. Pre decká stačí, že sme obe biele a už nás nevedia rozoznať, takže nás pravidelne oslovujú naopak (hoci sa vôbec nepodobáme). Ale teda, okrem mňa, tu viac Európanov nie je.


Ja a Amanda na vianočných trhoch 
(výťažok z predaja handmade vecí išiel na naše Centrum:)


6. Je Centrum aj miestom tvojho ubytovania?

Cez týždeň bývam v jednej úžasnej rodine. Vždy keď mám voľno, spoločnosť mi robí 5-ročná dcéra domácich Tariro. Odtiaľ každý deň dochádzam pešo 3km do Centra, kde dobrovoľníčim. Víkendy trávim v Misijnom dome so svojím bratom, kde musím tiež prejsť pešo asi 2km. V Zimbabwe totiž nefunguje MHD, preto sa nemôžem sťažovať na nedostatok pohybu. Majú tu iba 9-miestne dodávky, ktoré volajú Combi, a zvyčajne v nich odvezú 15-20 ľudí, ale tie nechodia po mojej trase, preto ich nemôžem využívať.


Ja a Tari v deň odovzdávania ocenení 
(preto má na sebe slávnostnú uniformu)


7. Zvykla si si na jedlo a máš tam už nejakú svoju pochúťku?

Jedálniček tu nie je taký pestrý, ako na Slovensku. Hlavná potravina je biela kukurica, jeme ju v podstate stále, lebo je vo všetkom. Tradičné jedlo, ktoré je na stole každý deň je isičuala (kukuričná kaša), čumolia (zelenina podobná našej kapuste) a mäso. Sem-tam je namiesto kaše ryža, cestoviny alebo zemiaky. To je moje menu na obed aj na večeru. Na raňajky máme vždy kukuričné lupienky s mliekom alebo Cerevitu (sladká kukuričná kaša). Obľúbený miestny nápoj je Mahewu (mliečny drink s kukuričnou kašou). Nemám problémy s ničím, len mi tu chýba čerstvá zelenina, lebo tú veru na tanieri v Afrike nevidno. A najväčšou pochúťkou pre mňa sú čerstvé banány, ktoré sú trhané zo stromov až keď dozrejú, preto chutia úplne inak ako tie, čo sa dovážajú na Slovensko.


Isičuala, čumolia a mäsko


8. Vieme, že rada pečieš. Máš už aj nejaký recept na inšpiráciu, ktorý by sme mohli pripraviť aj u nás na Slovensku?

Musím vás sklamať, ale Zimbabwčania nemajú zmysel pre pečenie. Vrchol miestneho cukrárskeho umenia sú malé koláčiky, niečo ako u nás muffiny, ale nie sú ani zďaleka také dobré ako u nás, takže som si recept ani nepýtala. Keď máme chuť na sladké, alebo má niekto narodeniny, tak tu pečiem ja :)

Moja torta k narodeninám pre pátra Joa

Táto je kupovaná pre mňa k narodeninám od mojej rodiny :)


9. Všeobecne sa veľa hovorí o veľmi živom temperamente Afričanov pri slávení sv. liturgie. Je to tak aj v ZImbabwe? Ako si sa v tomto inkulturovala?

Africké sv. omše sú oveľa živšie a veselšie ako tie naše. Ľudia spievajú veľa a dlho, a medzitým tancujú. Takže aj ak sv. omša trvá 2-3hodiny, nezdá sa to tak veľa, lebo sa vždy niečo deje, a rýchlo to zbehne. Ich piesne sú veľmi rytmické a dynamické, takže sa ani nedá netancovať, keď ich počujete ;) Ak stíham, chodievam na omše 2x do týždňa, a vždy sa na ne teším. Najbližšie mám Misijný dom SVD, kde slávi sv. omše môj brat pre študentov z neďalekej univerzity, preto chodievam práve tam. 


Ja so študentami po poslednej sv. omši pred prázdninami



Ak by ste ma chceli finančne podporiť v mojej práci, 
môžete tak urobiť cez portál ludialudom.sk


Ďakujem :)


piatok 11. decembra 2015

Just "few" photos

Dnes Vám toho nechcem vela písať...

Mám tu len asi tisíc našich fotiek :P

Len aby ste videli, akí sme krásni :) a šťastní :)

Šťastní, aj keď máme elektrinu len pol dňa denne, pitnú vodu rátame na litre, oblečenie z druhej ruky – určite nie značkové, hračky, o ktoré sa učíme deliť, keďže ich máme málo a nás je vela, sladkosti vidíme, len keď je nejaká špeciálna príležitosť, nemáme dokonca ani žiadne technické vychytávky, ale máme jeden druhého :)

A viete, čo chceme od Ježiška na Vianoce? Nie, nechceme tablet, ani x-box, dokonca ani mobil nám netreba... Chceme „len“ byť šťastní! :)








 

































A to drahí moji, želám aj Vám :) Aby ste boli šťastní! Lebo to je najviac, čo môžete mať ;)







PS: Ešte stále sa dá prispieť, ak by ste nás chceli podporiť ;)


alebo


Ďakujeme :)