Tak som tu

Tak som sa rozhodla písať blog :)
Rozhodla som sa už dávnejšie, ale až teraz som našla odvahu naozaj s tým začať. :)
Veď predsa nikdy nie je neskoro...
Hoci som v Zimbabwe už takmer 2 mesiace. 
Ale verím tomu, že všetko zmeškané dobehnem. :)

Takže, poďme pekne od začiatku...

Do Zimbabwe som priletela 1. septembra 2015 spolu so svojim bratom, ktorý tu pôsobí ako misonár už 4 roky. Takže vlastne celú cestu menežoval on, a ja som sa len zviezla.. Čiže to bolo bez stresu a v pohode :) Prvý týždeň sme boli spolu, najprv v Harare (hlavné mesto), kde sme doleteli, potom v Bulawayo (druhé najväčšie mesto), kde brat býva a pracuje.
No a od druhého týždňa začalo moje dobrodružsvo naplno. Presťahovala som sa do rodiny, kde som mala počas svojho pobytu v krajine bývať, a navštívila som detský domov, kde by som mala pracovať. Tu začali prvé velké stresy, pretože som zrazu musela začať používať angličtinu. Kto ma pozná, vie, že moja angličtina je, čo sa týka rozprávania, čistá bieda... Tak som hapkala slovíčka, ledva som sa pozdravila a vždy keď sa ma niekto niečo spýtal, mala som chuť utiecť niekam preč, alebo sa aspoň zahrabať niekam hlboko... Celé zle.
Čo je však úžasné, prešli 2 mesiace, a ja stále žijem, som celá a zdravá, a doteraz som sa vždy s každým dohodla a pochopila o čo ide, a nikto ma nepredal :D Takže to so mnou v konečnom dôsledku nie je úplne beznádejné.
Odvtedy chodím každý deň od utorka do piatka do detského domova. Soboty trávim s rodinou, kde bývam, a na nedele a pondelky chodievam k bratovi. Takto to mám pekne podelené. :)

Tak toľko na úvod :) Všetko ostatné rozpíšem v ďalších blogoch :)

a ešte pár fotiek :)

 západ slnka v Harare

tak takéto stromy (a ani domy) u nás na Slovensku nemáme ;)

kvetinka zo stromu


Ak by ste chceli finančne podporiť mňa, alebo detský domov, kde pracujem, 
tu je link: https://www.ludialudom.sk/Profil/detail/18002