V Zimbabwe žijú ľudia v mestách (majú dve veľké a pár menších) a na vidieku. Vidiek je len pár domčekov uprostred ničoho. A to "nič" sa inými slovami povie aj "buš".
typická vidiecka oblasť
Rodinka, v ktorej bývam, má päť členov: rodičia Anna a Thomas a ich tri úžasné deti: syn Tinotenda (14) a dcéry Tsungai (18) a Tariro (5). V dome však teraz bývame len štyria, pretože Tsungai a Tino sú na internátnej strednej škole hlboko v buši asi 300km od mesta.
Na prvý októbrový víkend rodičia naplánovali výlet do buše. Chceli navštíviť svoje dve deti a zároveň aj otcových rodičov, ktorí bývajú na vidieku asi hodinu cesty od školy.
Vyrazili sme v sobotu skoro ráno a po asi trojhodinovej ceste najprv po asfaltke, neskôr už len po ujazdenej hline, sme dorazili do školy. V tento deň mali študenti veľkú slávnosť - odovzdávali im všetky možné ocenenia. Všetci študenti tam mali svoje rodiny, preto sme nemohli chýbať ani my :)
Tsungai a Tino so svojimi certifikátmi
Prišli aj tety, sesternice, netere,...
Bolo nás proste vela, ako sa na pravú africkú rodinu patrí :)
Po slávnostej ceremónii, fotení a spoločnom obede sme sa rozlúčili a pokračovali ďalej v ceste k starým rodičom, kde sme mali aj prespať.
Viete, taký domček v strede ničoho je fascinujúci :) Vodu ťaháte zo studne, elektrinu nemáte, varíte na ohni a umývate sa vo vedre. A predsa ste šťastní a neviete si predstaviť žiť niekde inde.
A keď sa zotmie, garantujem vám, že krajšie nebo nikde neuvidíte. Škoda len, že sa nedá odfotiť. Ale ten pohľad je tak očarujúci, že ho prajem vidieť každému aspoň raz za život. Keď pre nič iné, tak kvôli tomuto jednému pohľadu sa oplatí prísť do Afriky.
Takže, hneď ako sa zotmelo, sadla som si na verandu, a s hlavou vytočenou do neba som obdivovala všetku tú nádheru - miliardy žiarivých hviezd a jasne viditeľnú mliečnu dráhu. Proste krása :)
Myslím, že písania nateraz stačilo, radšej si pozrite ako taká buš vyzerá :)
Domček starých rodičov - vnútri sú tri miestnosti (obývačka a dve spálne)
Kuchyňa
Stará mama pripravuje raňajky
Teta čerpá vodu zo studne
Dievčatá sa hrajú v kuchynke
Kravička :)
Ešte story na záver:
V buši je taký zvyk, že hosť dostane pri prvej návšteve dar. Ja som dostala sliepku... živú sliepku... Potom mi mama vysvetlovala, ako to v ich kultúre funguje. Ak by som ju dostala večer, keď sme prišli, očakávalo by sa odo mňa zabiť ju a pripraviť na večeru. Ale chvála Bohu, ja som ju dostala až ráno, keď sme odchádzali, takže sa odo mňa očakávalo, že si ju vezmem a zabijem a zjem ju doma. Tak mi ju dávali do rúk, nech sa s ňou ešte pred odchodom odfotím. Ale viete, že ja mám ornitofóbiu, čiže chytať sliepku do rúk u mňa fakt nehrozí :D Tak som im to vysvetlila a na fotke som aspoň modelkovala - v bezpečnej vzdialenosti od sliepky :D A samozrejme, zabíjanie tiež nehrozí, takže sliepka si stále veselo žije vo svojom novom domove a znáša nám vajíčka ;)
Ak by ste chceli finančne podporiť mňa, alebo detský domov, kde pracujem,
tu je link: https://www.ludialudom.sk/Profil/detail/18002
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára